Kažimíra zradila spotreba domácností
 

(01.02.2013, Pravda, Lenka Buchláková, za IHP: Igor Kiss)

Ľudia pre dlhovú krízu v eurozóne a úsporný balíček vlády šetria viac, ako pôvodne očakával minister financií Peter Kažimír.

V stredu jeho rezort priznal, že sa prepočítal, keď vlani pri tvorbeštátneho rozpočtu odhadoval na tento rok 0,7-percentný nárast reálnej spotreby domácností a ukazovateľ znížil na –0,1 percenta. Práve domáca spotreba je najdôležitejšia pre výber daní, ktorý tak bude nižší. Presný údaj ministerstvo zverejní vo februári. Očakáva sa, že výpadok bude okolo 100 až 200 miliónov eur a štát ho zapláta z peňazí z otvorenia druhého penzijného piliera, z ktorého vystúpili tisíce ľudí.

Porastieme pomalšie
Štát navyše tento rok na rozdiel od vlaňajška nemôže pre slabý zahraničný dopyt počítať s prínosom automobiliek. Aj preto rezort financií znížil aj odhad rastu slovenskej ekonomiky na tento rok. Analytici z Inštitútu finančnej politiky pri rezorte financií vypočítali, že slovenská ekonomika v tomto roku porastie len o 1,2 percenta, kým ešte vlani v septembri predpokladali, že to bude 2,1 percenta. Nový odhad je aktuálne stále ôsmou najvyššou hodnotou v EÚ, kým predtým patrila Slovensku štvrtá pozícia. Aj iné krajiny však budú revidovať rast. V kríze navyše nie je len eurozóna, ale aj USA, ktorých ekonomika sa ku konci vlaňajška prekvapujúco mierne prepadla do recesie, a to po 3,5 roku.
Výpadok daní je tento rok prvým, ale podľa ekonómov nie je posledným. Po zaplátaní aktuálnej diery zrejme štátu zostanú z otvorenia druhého piliera voľné peniaze, ktoré však budú odložené ako rezerva, keďže podhodnotené je zdravotníctvo a viac chcú aj ďalšie rezorty. Vláda tak bude zrejme musieť pristúpiť v tomto roku k dodatočnému viazaniu výdavkov. Ďalší rast daní ministerstvo financií odmieta.

Ľudí bez práce tento rok pribudne
„Nevýrazný zahraničný a slabnúci domáci dopyt by sa mali v raste hrubého domáceho produktu prejaviť v plnej miere. Spotreba domácností bude naďalej tlmená vývojom miezd a nezamestnanosťou,“ konštatuje vo svojej prognóze Inštitút finančnej politiky. Nárast miery nezamestnanosti na Slovensku na najvyššie úrovne od mája 2004, na takmer 14,5 percenta, ako aj neisté budúce vyhliadky na trhu práce pritom podkopávajú čoraz viac spotrebiteľskú dôveru ľudí, čím sa zvyšuje aj sklon domácností k úsporám.
„Maloobchodná spotreba pokračuje v miernom poklese a zatiaľ nie je dôvod, aby sa situácia vyvíjala inak. Práve nižší disponibilný príjem domácností nezachová ani súčasnú mieru spotreby,“ hodnotí analytik Nadácie F. A. Hayeka Tomáš Púchly. Spotreba bude podľa jeho slovčiastočne trpieť aj zvýšením daňovo-odvodového zaťaženia takživnostníkov, ako aj zamestnancov.

Platy stúpnu miernejšie
IFP predpokladá, že najviac poklesne domáca spotreba v prvej polovici tohto roka, keď príde aj k celkovému zhoršeniu situácie na trhu práce.„Trh práce v tomto roku ovplyvní aj fiškálna konsolidácia. Celkovo by mal počet pracujúcich v roku 2013 klesnúť o 0,5 percenta. Výraznejší rast zamestnanosti by mal prísť až spolu s rýchlejším rastom HDP v roku 2014,“ konštatuje IFP. Oproti septembrovej prognóze sa spomalí aj rast miezd. Priemerná nominálna mzda by sa v tomto roku mala pohybovať na úrovni 823 eur, čo je nárast len o niečo vyše 18 eur v porovnaní s minulým rokom.

Ľudí potešia ceny
Analytik Volksbank Vladimír Vaňo upozorňuje, že konečná spotreba domácností, investície firiem, ale aj priemyselná produkcia v šiestich z trinástich slovenských odvetví sa u nás už vlani vyvíjali spôsobom charakteristickým pre recesiu. Tá v minulom roku naplno postihla aj porovnateľné ekonomiky Maďarska a Česka.
Slabšia spotreba domácností bude najmä v úvode tohto roka tlačiť na spomalenie rastu cien v obchodoch. Ceny by mali rásť podľa IFP na úrovni 2,3 percenta, kým ešte v minulom roku rástli o 3,7 percenta.
Najdôležitejším faktorom pre vyhliadky slovenského rastu v najbližšom období bude to, či sa splní očakávanie postupného hospodárskeho oživenia v eurozóne v druhom polroku tohto roka. Ten signalizujú viaceré predstihové ukazovatele vrátane indexu nemeckej podnikateľskej dôvery, ktorá sa už tri mesiace po sebe zlepšuje.
„Pokiaľ z Európskej únie neprídu ďalšie negatívne správy o vývoji a pozitívne napredovať budú nielen vedúce štáty, ale aj súčasné problémové štáty, mohla by sa prinavrátiť dôvera v euro a budúci vývoj eurozóny, ktorý by pozitívne naladil investorov a spotrebu domácností, čím by vzrástol dopyt, produkcia a aj zamestnanosť,“konštatuje riaditeľ Inštitútu hospodárskej politiky Igor Kiss.


Copyright © PEREX, a.s. 2013