Študenti stredných škôl dostali rozum, lepšie vyberajú vysoké školy
 

(15.02.2013, aktuality.sk, da, za IHP: Lucia Kleštincová)

Každý rok dostanú vysoké školy vyše 100-tisíc prihlášok. Viac ako polovica maturantov má v pláne pokračovať v ďalšom štúdiu. Hoci štatistiky z minulých rokov ukazujú, že počet vysokoškolských študentov mierne klesá, záujem dopĺňať si vzdelanie a neuspokojiť sa len so stredoškolským, stále prevyšuje nad možnosťami niektorých univerzít.

Na Slovensku máme v súčasnosti 20 verejných, 12 súkromných a 3 štátne vysoké školy. Stredoškoláci túžiaci po štúdiu na vysokej škole v týchto dňoch intenzívne rozmýšľajú nad tým, kam pošlú prihlášky. Univerzita Komenského (UK) v Bratislave, Trnavská univerzita či Univerzita Konštantína Filozofa v Nitre ich chcú mať na stole do konca tohto mesiaca. Ostatné vysoké školy počítajú s termínom do 31. marca alebo 30. apríla.

Od začiatku tohto roka platí nové pravidlo, že vysoké školy môžu prijímať študenta aj podmienečne. Znamená to, že hoci ešte nemá urobené všetky časti maturitnej skúšky, môže byť prijatý. No najneskôr v deň zápisu na vysokú školu musí preukázať splnenie všetkých podmienok pre ďalšie štúdium.

Podrobný zoznam termínov na podanie prihlášok na vysoké školy pre akademický rok 2013/2014 nájdete na internetovej stránke: http://www.uips.sk/sub/uips.sk/images/PKvs/termin1.pdf. Obsahuje aj prehľad poplatkov za prijímacie konanie, ktoré sa pohybuje od 20 do 70 eur. Zo zoznamu vyplýva, že ak sa maturant hlási na štúdium medicíny, zaplatí najviac. V Bratislave 70, v Martine 60 a v Košiciach 50 eur.

Študenti môžu na väčšinu škôl posielať aj elektronickú prihlášku, ktorá je o niečo lacnejšia, no nestačí ju poslať iba v uvedenej podobe, ale aj v papierovej prostredníctvom pošty.

Čo produkujú stredné školy

Na otázku, ktoré stredné školy produkujú najlepšie pripravených študentov pre vysokoškolské štúdium, nie je ľahká odpoveď. Napriek tomu, že existujú rebríčky slovenských univerzít podľa kvality, v prípade stredných škôl nič podobné nie je dostupné. Vysoké školy by tieto informácie zrejme privítali, no Národný ústav certifikovaných meraní nemá také ukazovatele, aby mohol zverejniť tabuľku škôl od najlepších po najhoršie. To, čo je momentálne k dispozícii, sú zoznamy úspešných škôl podľa výsledkov maturít. Jednotlivé stredné školy tak v rámci zvyšovania kreditu informujú na svojich internetových stránkach o účastiach žiakov na olympiádach, výmenných zahraničných pobytoch ako aj o úspešných vysokoškolákoch.

Ako si vyberať vysokú školu

Rektor bratislavskej UK Karol Mičieta je absolventom Prírodovedeckej fakulty. Tento popredný slovenský odborník v oblasti botaniky si zaspomínal na obdobie, kedy stál pred výberom povolania takto: "Vyrastal som v prírodopisom kabinete, nakoľko otec bol učiteľom biológie. Už od šiestich rokov som zbieral rôzne prírodniny, najmä motýle a zoznamoval sa s obsahom časopisov Živa a Vesmír. Ako víťaz biologickej olympiády som bez prijímačiek postúpil na Univerzitu Komenského, kde som mohol naďalej rozvíjať svoje koníčky, záujmy a vedecké túžby."
Fyziologička a prodekanka Lekárskej fakulty UK Daniela Ostatníková uviedla, že pre ňu bolo štúdium medicíny úplne prirodzené. "Moji rodičia vyštudovali medicínu a aj obaja súrodenci sú lekári. Medicínu vnímam ako nádherné povolanie a keby som sa dnes mala opäť rozhodovať, nevolila by som inak," poznamenala.

Nie každý maturant má však jasno v tom, akou cestou pôjde. Ako vidno zo štatistík porevolučných rokov, väčšina študentov si volila cestu menšieho odporu. Humanitne zameraných vysokoškolákov produkovali univerzity stovky. Žurnalisti, právnici, sociálni pracovníci či politológovia sa nám množili ako huby po daždi. O náročnejšie štúdium na technických odboroch záujem klesal. Ako sa dalo čakať, disproporčnú situáciu bolo treba ponechať svojmu osudu. Trh práce sám vygeneroval tie odbory, ktorých absolventi majú najväčšiu šancu sa zamestnať v týchto ekonomicky ťažkých časoch.

Motivačné štipendium

Akademická rakingová a ratingová agentúra (ARRA) koncom minulého roku zverejnila hodnotenie slovenských vysokých škôl, z ktorého vyplýva, že dlhodobo najúspešnejšou je z hľadiska nezamestnaných absolventov Slovenská technická univerzita. Po skončení školy si však prácu nevie nájsť stále viac vysokoškolákov, ktorí ukončili štúdium na humanitných a fakultách spoločenských vied, napríklad na Univerzite Mateja Bela v Banskej Bystrici, Univerzite Konštantína Filozofa v Nitre i na trnavskej Univerzite Cyrila a Metoda. Študenti, ktorí sa venujú vedeckému výskumu a publikačnej činnosti, majú dokonca dvojnásobnú šancu nájsť si vhodné zamestnanie.

Preto by stredoškoláci mali v súčasnosti viac rozmýšľať o tom, akú vysokú školu si vyberú. Aj ministerstvo školstva ich vyzýva, aby sa neriadili len kritériom ľahšej cesty. "Pri výbere školy by sa mali orientovať nielen na to, ktorá škola je pre nich atraktívnejšia, či pohodlnejšia, aby sa dopracovali k titulu, ale hlavne, akú šancu majú po jej absolvovaní uplatniť sa na trhu práce," uviedol hovorca rezortu Michal Kaliňák. Tieto výzvy nezostávajú nepovšimnuté. Posledné dva-tri roky sa ukazuje, že budúci vysokoškoláci už začínajú premýšľať inak.

Potvrdzujú to aj slová analytičky Inštitútu hospodárskej politiky a členky iniciatívy Učiteľ 2020 Lucie Kleštincovej. Tá v rozhovore pre aktuality.sk uviedla, že už je zrejme definitívne za nami obdobie, kedy sa na vysoké školy masovo hlásili študenti iba preto, aby sa mohli pochváliť titulom. "Začínajú si uvedomovať, že diplom nie je všetko a ani zďaleka už nerozhoduje o tom, či si absolvent po skončení školy nájde prácu," konštatovala. Zamestnávatelia preferujú jazykovo vybavených, komunikačne zručných vysokoškolákov, s praktickými skúsenosťami či absolvovanými zahraničnými stážami.

Rezort školstva sa rozhodol reagovať na situáciu aj zavedením nového druhu motivačného štipendia pre tých, ktorí sa rozhodnú študovať na odboroch preferovaných trhom práce. Kleštincová považuje toto opatrenie za správne, no podľa nej nie je komplexne zodpovedaná otázka, čo trh práce vlastne potrebuje. Absentujú relevantné dáta, ktoré by upozornili, akých odborníkov bude Slovensko v budúcnosti najviac potrebovať.


Copyright © Azet.sk, a. s. 2013