Národný a ekonomický prínos hier je sporný
 

(15.02.2013, Pravda, Soňa Pacherová, Lucia Krbatová, za IHP: Igor Kiss)

Slovensko by si svet vďaka olympiáde, v ktorej má byť spoluorganizátorom, nemusel o desať rokov pamätať. Centrom podujatia by sa totiž mal stať poľský Krakov, čomu by zodpovedal aj samotný názov hier. Podobne sa do histórie zapísal napríklad Grenoble 1968 či Vancouver 2010.

„Hry pod plánovaným oficiálnym názvom ZOH Krakov 2022 by nepochybne zviditeľnili skôr našich poľských susedov,“ pripúšťa odborník na protokol Jarolím Antal.

Podľa neho je síce účasť dvoch štátov na organizácii olympiády historický precedens, ale zdôrazňuje, že reglement Medzinárodného olympijského výboru zatiaľ prikazuje v logu hier uvádzať len jedno –ústredné mesto. Na rozdiel napríklad od futbalovej federácie UEFA, ktorej pravidlá umožnili umiestniť do loga vlaňajších európskych majstrovstiev vo futbale oba usporiadateľské štáty, Poľsko aj Ukrajinu.

„V tomto prípade by sa najprv musel olympijský reglement zmeniť.Obávam sa, že Slovensko by vo výbore na to nenašlo podporu, dokonca ani u Poliakov,“ myslí si Antal. Prínos, ktorý by olympiáda znamenala pre zviditeľnenie Slovenska či rozvoj jeho cestovného ruchu, by preto podľa neho neprevýšil ekonomické náklady, ktoré si taký náročný projekt žiada. Pripomenul, že Slovensko už svoju historickú šancu usporiadať olympiádu premrhalo.

„Reálna možnosť tu bola zorganizovať ju v roku 1984, keď hry napokon získalo Sarajevo. Aj vtedy jednou z hlavných prekážok boli nutné zásahy do prírody chránených parkov. Dnes sú tie zásahy dávno uskutočnené a podčiarkla ich tatranská smršť v roku 2004,“ tvrdí Antal.

Šéfovi Slovenského olympijského výboru Františkovi Chmelárovi Krakov ako hostiteľské mesto uvedené v názve hier neprekáža. „Je to známa značka a tromf v boji o organizáciu podujatia,“ argumentuje. Podporuje ho aj riaditeľ Inštitútu hospodárskej politiky Igor Kiss. „Televízne prenosy z lyžiarskych a hokejových disciplín budú vysielané zo Slovenska a určite budú mať vysokú sledovanosť. Tatry sa tak nemusia obávať, že by neboli dostatočne spropagované,“ mieni Kiss.

V Krakove by sa v rámci olympiády 2022 mala konať väčšina halovýchšportov a slávnostné ceremoniály. Súťaže v klasickom lyžovaní, biatlone či snoubordingu by sa odohrávali v Zakopanom, alpské a akrobatické lyžovanie v Jasnej.

Podľa posledných dohôd by dráha pre sánkarov, bobistov a skeletonistov mala vyrásť na poľskej strane. Zásadnou požiadavkou Slovenska, ktorú Poľsko sľúbilo splniť, bolo, že zorganizuje hokejový turnaj. Všetky jeho zápasy v mužskej aj ženskej kategórii by sa mali hrať na novýchštadiónoch postavených v Poprade a Liptovskom Mikuláši.

Z doterajších dohôd vyplýva, že Poľsko a Slovensko by si športový program rozdelili zhruba v pomere 70 ku 30. V tomto pomere by sa museli spravodlivo podeliť aj asi dve miliardy dolárov, ktoré si má vyžiadaťusporiadanie olympiády. Okrem nich treba počítať aj s nákladmi na dobudovanie dopravnej infraštruktúry. Slovensko by napríklad muselo zmodernizovať letisko v Poprade, vyriešiť dopravné spojenia medzi Jasnou a Liptovským Mikulášom a podobne. Aj preto vznikajú otázky, či by náš štát v súčasnej situácii zvládol olympiádu po finančnej stránke.

Olympijské hry sú riskantným projektom

„Olympijské hry sú finančne najriskantnejší megaprojekt,“ varuje Richard Ďurana z inštitútu INESS. Skúsenosti z iných krajín podľa neho dokazujú, že pri ich organizácií bol pôvodný rozpočet navýšený zhruba o 324 percent a dlhy museli splácať ešte niekoľko rokov. Ako príklad uvádza Ďurana nadchádzajúce zimné olympijské hry v Soči.

Ich predpokladaný rozpočet bol tri až štyri miliardy dolárov, už teraz sa vie, že to bude minimálne 10 až 12 miliárd. Dodal, že aj pri majstrovstvách sveta v ľadovom hokeji 2011, ktoré sa organizovali u nás, boli reálne príjmy z turizmu 10,7 milióna eur, no len na opravu bratislavského Zimného štadióna Ondreja Nepelu sa z rozpočtu minulo 96 miliónov.

Upozorňuje aj na ďalšie negatívne následky, ktoré sa môžu prejaviťpo skončení hier. „Hrozí výrazný pokles počtu návštevníkov na dovtedy frekventovaných miestach, chátranie olympijských stredísk, na ktorých údržbu sa aj tak budú musieť vynaložiť nemalé peniaze, a bankroty hotelov.“

„Projekt je to určite riskantný, ale tým, že finančný vklad sa bude deliť medzi Slovensko a Poľsko, sa rizikovosť zmenší. Myslím si, že olympiáda by mohla pomôcť slovenskej ekonomike. S prípravou športovísk je automaticky spojená aj zvýšená zamestnanosť, zároveň príde aj k ich pozdvihnutiu, pretože v súčasnosti sú v katastrofálnom stave. V konečnom dôsledku sa Slovensko zviditeľní vo svete,“uvažuje Kiss.

Podľa neho dlhodobé splácanie dlhov z olympiády Slovensku nehrozí.„Možno z krátkodobého hľadiska sa črtá určitá strata na rok či dva. No olympijské hry sú dlhodobou investíciou. Slovensku zaručia prílev nových turistov a návštevníkov,“ uviedol.

Rezort školstva ohlásil, že spolu s vládnym splnomocnencom pre šport pripravuje materiál obsahujúci prvé východiská pre slovenskú účasť na olympiáde 2022. „Bude konštatovať našu pripravenosť ísť spolu s poľskými priateľmi do takéhoto projektu na rok 2022,“ povedal ministerškolstva Dušan Čaplovič.

Zimná olympiáda 2022 v číslach

  • predpokladané finančné náklady pre Slovensko vo fáze kandidatúry – päť až šesť miliónov eur
  • predpokladané náklady na usporiadanie celých ZOH – asi dve miliardy eur, z toho slovenský rozpočet asi 300 miliónov eur
  • predpokladaná návštevnosť v Jasnej počas olympiády – 300 až 400 športovcov, rovnaký počet trénerov a podporného personálu, plus okolo 4¤000 zástupcov médií, športových federácií či rozhodcov, zhruba 12– až 15-tisíc divákov
  • otázne sú náklady na dobudovanie dopravnej infraštruktúry, rekonštrukciu letiska v Poprade, výstavbu spojovacieho tunela z Poľska na Slovensko a podobne
Copyright © PEREX, a.s. 2013