Brusel obmedzí stimuly. Slovensko nesúhlasí
 

(02.03.2013, Pravda, Branislav Toma, za IHP: Igor Kiss)

Pravidelné boje medzi krajinami o nových investorov obmedzí Brusel. Štáty sa pomocou daňových úľav či dotácií doteraz predbiehali v lákaní budúcich fabrík a ponúkali často až niekoľko desiatok tisíc eur za jedno vytvorené pracovné miesto.

Európska komisia stimuly od budúceho roka ohraničí, prípadne v niektorých regiónoch zvažuje aj ich úplné zrušenie. To by ovplyvnilo aj Slovensko, ktoré si za posledných jedenásť rokov „kúpilo“ investorov cez stimuly vo výške 1,4 miliardy eur, čím sa vytvorilo vyše 40-tisíc pracovných miest.

Investičné stimuly na Slovensku 2002 – 2012
Udelené investičné stimuly takmer 1,4 miliardy eur
Pracovné miesta, ktoré mali byť vytvorené 45 346
Náklady na jedno pracovné miesto 30 504 eur

Staré členské štáty v Bruseli tlačia na obmedzenie investičných stimulov pre firmy nad 250 zamestnancov. Krajiny ako Španielsko, Portugalsko totiž príchodom nových členov stratili konkurenčnú výhodu v podobe lacnej pracovnej sily, čo sa následne prejavilo presunom automobiliek či elektrotechnických firiem do postkomunistických krajín.

„Predpokladáme, že niektoré veľké spoločnosti sa po sprísnení podmienok na poskytnutie investičných stimulov presunú mimo Európskej únie, do krajín, z ktorých je možné na základe obchodných dohôd exportovať do Európskej únie bez zaplatenia cla,“ načrtol pre Pravdu ďalší vývojšéf konzultačnej spoločnosti KPMG na Slovensku Ton Verbraeken.

Slovensko chce rokovať s Európskou komisiou, aby zmenila názor. „Budeme sa snažiť presadiť zachovanie investičných stimulov pre veľké firmy v prípade, že budú smerovať do slabo rozvinutých regiónov Slovenska,“povedal hovorca ministerstva hospodárstva Stanislav Jurikovič.

Slovenská vláda síce v tomto smere počas týždňa schválila zmeny v prideľovaní stimulov, tie by sa však mali podľa plánov Bruselu ešte sprísniť. Vláda zatiaľ zmenila maximálnu intenzitu investičnej pomoci tak, aby najvyššiu pomoc získali projekty smerujúce do odvetví s vysokou pridanou hodnotou, umiestnené v zaostalých regiónoch. Výnimku môžu dostať veľké projekty so stovkami nových pracovných miest či zámery v oblasti technologických centier.

„Pre veľké firmy bude získanie štátnej pomoci čoraz komplikovanejšie, či už pre viac administratívy, alebo prísnejšie predkladanie dôkazov o prínosoch investície pre daný región, či prípadné znižovanie štátnej pomoci v prípade neplnenia niektorého kritéria,“ odhadol Ton Verbraeken z KPMG. Len firmy v elektrotechnickom priemysle zamestnávajú desaťtisíce ľudí.

V minulosti o postupnom rušení výroby bez poskytnutia daňových prázdnin hovoril Samsung Electronics Slovakia. Terajšia vláda pre obavy z prepúšťania výrobcovi televízorov nakoniec odsúhlasila daňové prázdniny za 20 miliónov eur. Automobilky investičné stimuly pri príchode na Slovensko nepovažovali za dôležité, ale to len preto, lebo ich na podobnej úrovni ponúkali aj okolité krajiny.

V decembri tohto roka sa končí platnosť súčasnej smernice upravujúcej poskytovanie investičných stimulov. „V pripravovanej reforme sa plánujeme zamerať na efektívnejšiu podporu rastu v časoch mimoriadnych rozpočtových obmedzení,“ uviedol podpredseda Európskej komisie pre hospodársku súťažJoaquín Almunia. Nemali by sa tak podporovať investície s nízkou pridanou hodnotou, zamerané na udržanie pracovných miest, či tie, do ktorých by podniky investovali aj bez pomoci štátu. Konečné slovo pri schvaľovaní zmien v poskytovaní investičných stimulov bude mať Európsky parlament, čo znamená, že na konkrétnej podobe zmien sa bude musieť dohodnúťcelá EÚ.

Najviac konkrétne sú zatiaľ plánované obmedzenia pri eurofondoch regionálneho rozvoja. Peniaze z nich by nemali smerovať do oblastí, ktorých hrubý domáci produkt prekračuje 75 percent priemeru Európskej únie.„Naša analýza ukazuje, že v rozvinutých regiónoch je hlavným motorom investícií konkurencia, ktorá firmy núti investovať bez ohľadu na štátnu pomoc. To platí hlavne v prípade veľkých podnikov, ktoré v porovnaní so strednými či malými firmami často zrealizujú investíciu aj bez poskytnutiaštátnej podpory,“ povedala Antoine Colombani, hovorkyňa podpredsedu Európskej komisie pre hospodársku súťaž Joaquína Almuniu.

Po prísnejších pravidlách by dotácie nemusela dostať bratislavská automobilka Volkswagen. Hrubý domáci produkt Bratislavského kraja totiždosahuje okolo 121 percent priemeru Európskej únie. „Ak pomoc sleduje podporu výskumu, či vývoj inovácií, alebo podporu životného prostredia, môže byť poskytnutá aj v bohatších regiónoch,“ upozornil Almunia.

„Zrušenie investičných stimulov pre veľké podniky by znamenalo tlak na zvýšenie efektivity výroby v dotknutých firmách, čo by sa prejavilo buďv inováciách a náraste investícií, alebo v prepúšťaní zamestnancov a presune hál mimo územia Európskej únie,“ povedal Igor Kiss, riaditeľInštitútu hospodárskej politiky. „Niektoré továrne by mohli odísťnapríklad na Ukrajinu,“ dodal Kiss.

„V ideálnom svete by sme sa mali zameriavať na zlepšenie podnikateľského prostredia, ale v reálnom svete, ak nebude zákaz poskytovania investičných stimulov pre všetky krajiny, budeme v nich musieťpokračovať,“ povedal Tomáš Dudáš z Paneurópskej vysokej školy.

„Jedna firma dostane stimul, no zároveň stovky až tisíce iných firiem,živnostníkov, spotrebiteľov sa vzdajú časti svojich zdrojov v prospech tejto firmy a nemôžu investovať, zamestnávať či spotrebovať toľko, koľko by chceli. Dochádza tak nie k vytváraniu nových hodnôt, ale k prerozdeľovaniu existujúcich,“ uzavrel Martin Vlachynský, analytik Inštitútu ekonomických a spoločenských analýz.


Copyright © PEREX, a.s. 2013