Brusel chce v Európe jednotný základ dane
 

(03.03.2013, Pravda, Lenka Buchláková, za IHP: Igor Kiss)

Dlhová kríza čoraz viac posilňuje vplyv Bruselu na krajiny EÚ. Eurozóna najprv pred obavami z krízy postavila euroval, potom sprísnila posudzovanie rozpočtov, vytvorila jednotný dohľad nad bankami a teraz sú už na stole otázky daní.

Firmy, ktoré podnikajú vo viacerých krajinách Európskej únie, by podľa Bruselu mali mať v každej krajine rovnaký daňový základ. Výhodu vidia bruselskí úradníci v zjednodušení administrácie. Má sa tiež zabrániťdvojitému zdaneniu. Podľa Thomasa Wiesera, predsedu pracovnej skupiny Eurogroup, sa s novými pravidlami počíta od budúceho roka.

Prvé návrhy už prešli schválením Európskeho parlamentu. Teraz je načlenských štátoch, či návrh spoločnej dane podporia. Na to, aby sa jednotná sadzba dane zaviedla, je potrebný jednomyseľný súhlas všetkých krajín. Mnohé členské štáty sú však proti.

„Nakoniec s tým budú všetci súhlasiť ak zistia, že im dane unikajú do iných krajín, pretože sa podnikatelia vyhýbajú platbám,“ povedal pre Pravdu Wieser.

Dane sa nezjednotia. Zatiaľ

Schválenie jednotného daňového základu by automaticky neznamenalo, že bude firma pôsobiaca vo viacerých krajinách podávať iba jedno daňové priznanie. „Znamená to len, že suma, z ktorej bude firma platiť daň, sa bude v každej z krajín vypočítavať podľa rovnakých pravidiel,“hovorí analytik euractiv.sk Radovan Geist.

Daňový základ sa bude deliť podľa miery aktivity firmy v jednotlivých krajinách. Príslušná časť základu dane by sa potom zdanila sadzbou platnou v danom štáte, teda napríklad pre Slovensko 23 percent. Krajiny by teda aj naďalej mohli rozhodovať, akú vysokú sadzbu dane nastavia.

„Spoločná minimálna sadzba dane by mala tvoriť vrchol zjednocovania daňových pravidiel v Európe a nie jeho začiatok. Nech najprv Brusel povie,čo bude vstupovať do základu dane či už na strane príjmov, alebo výdavkov,“ hodnotí Marek Lukáčik z Klubu 500, ktorý združuje najväčších zamestnávateľov na Slovensku.

Podnikatelia vidia aj výhody

Brusel v tom však zatiaľ nemá jasno. „Isté je zatiaľ len to, že čo sa bude zarátavať do základu dane a čo nie, by bolo v každej krajine rovnaké. Zatiaľ je to štádiu príprav, bude to vecou dohody, čo sem bude patriť,“ hovorí Geist. Podľa Lukáčika musí Brusel pri nastavení dane posudzovať rozdielnu cenu práce či náklady na energie, ktoré vstupujú do výroby. „Tieto položky výrazným spôsobom ovplyvňujú základ dane,“dodáva Lukáčik.

Šéf Podnikateľskej aliancie Slovenska Róbert Kičina tvrdí, že nové pravidlá by so sebou priniesli celkové zjednodušenie daňových predpisov v jednotlivých krajinách. Medzinárodné firmy nebudú totiž musieť študovať daňové zákony jednotlivých krajín, a tak zostavenie daňových priznaní bude pre ne jednoduchšie a lacnejšie.

Česi sú proti

Napríklad susedná Česká republika je od začiatku zásadne proti takémuto zjednoteniu. „Daňová suverenita v oblasti priamych daní, a to nielen s ohľadom na daňové sadzby, ale i na daňový základ, je považovaná za kľúčovú súčasť štátnej zvrchovanosti. Odmietame konsolidáciu základu dane, pretože to môže vyústiť až do úrovne samotnej harmonizácie sadzieb,“ povedal Radek Ležatka z českého ministerstva financií. Slovenské ministerstvo financií podľa hovorcu Radka Kuruca tento krok Bruselu víta. Je to podľa neho ďalší krok, ako Európa chce bojovať s daňovými únikmi.

„Užšia spolupráca, efektívne zdieľanie informácii a harmonizácia niektorých administratívnych pravidiel pomôžu predchádzať daňovým únikom a podvodom, resp. efektívnejšie ich odhaľovať,“ tvrdí šéf Inštitútu hospodárskej politiky Igor Kiss.

Viacerí ekonómovia upozorňujú, že zaviesť spoločnú sadzbu dane bude komplikované pre priepastné rozdiely medzi európskymi krajinami. „Nemôže predsa Bulharsko vyberať rovnakú daň ako Fínsko, keď v tomto štáte firma dostane úplne iné protihodnoty ako napríklad lepšiu vymožiteľnosť práva,“ povedal Jaroslav Brzoň, investičný stratég BBI. Týmto sa podľa jeho slov odbúrava konkurenčný boj o atraktívnosť sídla firmy a snahu štátov byť pre podnikateľov zaujímavejšími.

„Ide o snahu Bruselu všetko centrálne riadiť a kontrolovať, no treba si uvedomiť, že práve na tomto modeli padol bývalý Sovietsky zväz,“konštatuje Brzoň. Hoci diskusie o zavedení minimálnej sadzby pre firemné dane v Bruseli sa len začali, v súčasnej situácii sa ako realistickejšie javí vytvorenie spoločného daňového základu. Ak by sa zjednotila aj samotná výška priamych daní, únia by mala v rukách efektívnejší nástroj na zabránenie daňovému dumpingu.

Ministerstvu chýbajú istoty

Mať spoločný základ pre firemné dane a lepší výber daní je cesta, akou by mala podľa Wiesera Európa financovať svoj sociálny systém. Po novom by sa nemalo stávať, aby firmy neplatili dane tam, kde prevádzkujú svojučinnosť. Diskusie na túto v Bruseli by sa mali začať začiatkom mája tohto roka.

„Spoločný systém zdaňovania právnických osôb by mohol maťpozitívny vplyv z pohľadu podpory podnikateľského prostredia, avšak v súčasnosti nemáme istotu, či by bol dostatočne zabezpečený z pohľadu jeho zneužívania a náchylnosti k daňovým únikom. To je aktuálne pre Slovensko dôležitá otázka,“ tvrdí Kuruc.

Zjednotiť firemné dane je len jedným z mnohých krokov Bruselu na posilnenie integrácie v Európe. Od roku 2014 by mal začať fungovať aj jednotný bankový dohľad, ktorý by mal viac ochrániť vklady ľudí v bankách a zmenšiť počet zlyhaných úverov. Európska komisia takisto získala právomoci vetovať rozpočty členských štátov. Získala tak do istej miery kompetencie na zasahovanie do rozpočtových opatrení vlády. Brusel chce takto predísť opakovaným ďalšej krízy vyvolanej aj veľkou zadlženosťou európskych krajín.


Copyright © PEREX, a.s. 2013