Peniaze na pokles daní opozícia nemá
 

(16.04.2013, Pravda, Lenka Buchláková, za IHP: Igor Kiss)

Môže si štát v čase uťahovania opaskov dovoliť späť znížiť daň z príjmu pre firmy z 23 na 19 percent? Podľa opozície sa len tak v krajine podarí znížiť takmer 15-percentnú nezamestnanosť.

Môže si štát v čase uťahovania opaskov dovoliť späť znížiť daňz príjmu pre firmy z 23 na 19 percent? Podľa opozície sa len tak v krajine podarí znížiť takmer 15-percentnú nezamestnanosť. Ako by však vykryli vypadnutých vyše 300 miliónov eur, vyčíslené nemajú. Opozičné strany argumentujú lepším výberom daní.

Podľa podpredsedu SDKÚ pre ekonomiku Ivana Štefanca by sa podnikanie oživilo aj zavedením licencií pre živnostníkov na platenie daní a odvodov. Išlo by o obdobu paušálnych výdavkov, ktoré Radičovej vláda po páde nestihla obmedziť a od januára to uskutočnil súčasný kabinet. Nižšie dane by podľa Štefanca mali ísť aj na úkor investičných stimulov, aj keďaj tie prácu dávajú. „Opozícia prišla s čiastočnými riešeniami problému nezamestnanosti. Ako to však chce finančne vykryť a ako by realizovala úspory vo výdavkoch, v ich návrhoch nevidím,“ tvrdí šéf Inštitútu hospodárskej politiky Igor Kiss.

Opozícia sa prikláňa k pozastaveniu platnosti minimálnej mzdy v regiónoch, kde je miera nezamestnanosti nad 10 percent. Ľudia by potom mohli pracovať za menej ako 337,70 eura mesačne. Minimálna mzda podľa Miloša Moravčíka, podpredsedu KDH, predstavuje umelú bariéru pre vstup na trh práce hlavne pre nízko kvalifikovaných pracovníkov.

Podľa šéfa OZ Kovo Emila Machynu by išlo o nepremyslený krok, ktorý nezlepší kvalitu života ľudí. „Krízu majú zaplatiť najchudobnejší? Minimálna mzda musí garantovať, aby človek, ktorý pracuje, mal aj nejaké normálne postavenie. Bolo by to len vydieranie nechať ľudí pracovaťnapríklad za sto eur,“ povedal Machyna.

Analytik Richard Ďurana z Inštitútu ekonomických a sociálnych štúdií INESS oponuje príkladom z Nemecka, kde nemajú plošnú minimálnu mzdu.„Osem miliónov Nemcov zarába menej, ako je minimálna mzda vo Francúzsku, a to na úrovni 9,43 eura na hodinu. Keby bola rovnaká minimálna mzda uvalená v Nemecku, každý šiesty pracujúci Nemec by prišiel o zamestnanie,“hovorí Ďurana.

Kým opozícia tvrdí, že za vysokú nezamestnanosť môžu opatrenia vlády, medzi ktorými je zmena Zákonníka práce, zodvodnenie dohôd, vyššia korporátna daň či vyššie vymeriavacie základy pre platenie odvodov preživnostníkov, ekonómovia to pripisujú z väčšej časti najmä poklesom objednávok firiem a zhoršujúcej sa situácii v eurozóne.


Copyright © PEREX, a.s. 2013