Balíček na rok 2014 bude mať štvrtinovú silu
 

(19.04.2013, Pravda, Lenka Buchláková, za IHP: Igor Kiss)

Vláda pripravuje na budúci rok ďalší úsporný balíček. Ten by mal priemerný Slovák pocítiť štvornásobne menej, ako je to tento rok.

Na budúci rok ide vláda uskutočniť dodatočné opatrenia v celkovej sume 566,1 milióna eur, kým na dosiahnutie tohtoročného 2,9-percentného deficitu musí získať až 2,3 miliardy eur. „Je to štyrikrát menej ako teraz, čiže to nevnímam ako drámu,“ povedal v stredu po rokovaní vlády minister financií Peter Kažimír.

Vláda chce v budúcom roku získať na optimalizácii úradov, krátení výdavkov a daňových únikov, ale zvažuje tiež prehodnocovať vyplácanie sociálnych dávok, zefektívniť zdravotníctvo či zaviesť dane z luxusných nehnuteľností.

Vyše pol miliarda eur je potrebná na to, aby budúcoročný deficit verejných financií klesol na úroveň 2,6 percenta hrubého domáceho produktu. Následne má v roku 2015 ísť na dve percentá, čím by sa vláda tesne vyhla neprimeranému nárastu dlhu a núteným skokovým úsporám. Vo volebnom roku 2016 sa s novými úspornými opatreniami prakticky nepočíta.

Otázku prehodnocovania adresnosti sociálnych dávok vláda už v minulosti viackrát otvorila. Ekonómovia vidia v tejto oblasti priestor na úspory za viac ako 600 miliónov eur. Otázne však je, kde vláda nastaví hranice –škrtať by totiž chcela najmä u lepšie zarábajúcich ľudí. Samotní ekonómovia sa sporia v tom, kde je optimálna hranica toho, kto sa užzačína radiť medzi nadštandardne zarábajúcich ľudí.

„Ak by to boli ľudia, ktorí zarábajú 1000 eur za mesiac, tak sa to dotkne zhruba piatich percent populácie. Ten priestor bude malý, lebo takýchto ľudí je skutočne u nás málo. Štát ušetrí pár miliónov eur, ale tá robota s tým spojená bude nakoniec nákladnejšia,“ konštatuje ekonóm SAV Vladimír Baláž.

Ak by vláda povedala, že bohatší človek je každý, kto zarába viac ako 800 eur mesačne, tak štát môže získať 200 až 300 miliónov eur ročne. Len na výdavkoch na prídavok na dieťa by podľa niektorých ekonómov dokázal štát ušetriť 110 miliónov eur ročne bez toho, aby boli z poberania prídavkov vylúčené rodiny s priemernými a nízkymi príjmami.

„Zvyšovaním adresnosti a účelnosti poskytovaných dávok v tejto oblasti, ktorá ročne prerozdeľuje viac ako miliardu eur, by bolo možné dosiahnuť úspory vo výške takmer 300 miliónov eur,“ tvrdí analytik INESS Radovan Ďurana.

Zisťovanie nároku na dávky štát bude niečo stáť. „Je s tým spojená nákladná administratíva, ktorá môže prevýšiť samotný príjem. Efektívny počítačový systém na zisťovanie a samotný softvér v súčasnosti neexistuje,“ hodnotí ekonóm Tomáš Dudáš z Paneurópskej vysokej školy.

Z hľadiska dlhodobého znižovania verejných výdavkov je zase podľa analytika Nadácie F. A. Hayeka Tomáša Púchleho nevyhnutné, aby sa štát vzdal celých častí svojej agendy v prospech súkromného sektora.„Napríklad na podpore a rozvoji bývania by štát týmto spôsobom mohol ročne ušetriť približne 110 miliónov eur,“ konštatuje Púchly.

Vláda zváži aj optimalizáciu poskytovateľov zdravotnej starostlivosti.„Pravdepodobne bude musieť vláda vziať právomoci župám, pod ktoré teraz patrí správa nemocníc. Momentálne to nie je dobre kontrolovateľné, malo by sa to presunúť pod ministerstvo zdravotníctva,“ myslí si Baláž.Niektorí analytici vláde odporúčajú, aby v budúcom roku pristúpila napríklad k zdaňovaniu luxusnejšieho majetku, čo má na hospodársky rast menej negatívny dosah ako priame dane. Majetková daň, ktorá mala najmä bohatším niekoľkonásobne zvýšiť poplatky za majetok, by sa aj podľa neoficiálnych vládnych zdrojov mala zaviesť od januára 2014.

„Problémom je, že Slovensko doteraz s ozajstnou konsolidáciou poriadne nezačalo. Neboli prijaté žiadne štrukturálne reformy, ktoré by obmedzili nehospodárne nakladanie s verejnými zdrojmi. Nedostatok daňových príjmov v najbližšom období pravdepodobne donúti vlády prijímať ďalšie opatrenia,“ tvrdí zase šéf Inštitútu hospodárskej politiky Igor Kiss.


Copyright © PEREX, a.s. 2013