'Matracové peniaze' možno zaniknú
 

(23.04.2013, Pravda, Lenka Buchláková, za IHP: Igor Kiss)

Je len málo šťastlivcov, ktorí už držali od zavedenia eura v rukách 500-eurovú bankovku.

V niektorých krajinách im ľudia hovoria „binládinovky“, pretože síce o nich každý vie, že existujú, ale nikto ich nikdy nevidel. Svetoví ekonómovia navrhujú, aby ich Európska centrálna banka stiahla z obehu. Odôvodňujú to tým, že takto by únia sčasti zabránila aj daňovým únikom.

Podľa ekonómov ženie vysoký dopyt podsvetia po najväčších európskych bankovkách hore záujem o celú menu. Zrušenie týchto bankoviek by dopyt oslabilo, čo by pomohlo vývozcom v celej eurozóne. Európske podsvetie by navyše dostalo ťažkú ranu, pretože zhromaždené majetky mafie by sa razom premenili v bezcenné kusy papiera. Najhodnotnejšia európska bankovka má vôbec najvyššiu hodnotu medzi bankovkami desiatich najdôležitejších mien sveta. Podľa Bank of America momentálne hodnota 500-eurových bankoviek v obehu dosahuje hodnoty 290 miliárd eur. Práve jeden z analytikov banky tvrdí, že jej zrušením by sa podarilo únii naštartovať rast.

500-eurovka to má nahnuté

„Od začiatku krízy eurozóny zaznamenávame pokles dopytu po tejto bankovke, čo znamená značný prepad dopytu po eure ako po úložisku majetku,“ uviedol nedávno pre Reuters Athanasios Vaamvakidis, analytik Bank of America. Oslabenie spoločnej európskej meny by podľa neho zvýšilo globálnu konkurencieschop­nosť eurozóny. Tento problém si uvedomuje aj samotná Európska centrálna banka. Podľa jej štúdie je len tretina bankoviek v hodnote 500 eur využívaná na bežné platenie.

O rušení však zatiaľ neuvažuje. Podľa Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku sa však v Bruseli začína hovoriť o ich opodstatnenosti. „Vyššie platby a sumy sa v súčasnosti riešia práve bezhotovostne. Ako úložisko hodnoty by mohlo poslúžiť aj 5 kusov 100-eurových bankoviek a nepredpokladám, že by bežní občania v Európe držali vyššie hodnoty v hotovosti. Nemyslím, že by mali bankovky takýchto nominálnych hodnôt výraznejšie opodstatnenie pre ekonomiku,“ hovorí šéf Inštitútu hospodárskej politiky Igor Kiss.

Malé centy zostanú

Brusel pritom ešte v minulom roku navrhoval, aby postupne zmizli z obehu jedno- a dvojcentovky, ktoré len zaťažujú peňaženky Európanov. Nakoniec však od svojho zámeru nateraz ustúpil. „Prijala by som, ak by zrušili tieto malé mince, pretože ich už nemám kam dávať. A pritom, keď si to človek premení na staré peniaze, malé mince sú vlastne veľké peniaze,“ hovorí čitateľka Alžbeta Tomková z Medzilaboriec. Podľa nedávneho prieskumu Eurobarometra vyplynulo, že takmer každý opýtaný Slovák potvrdil ťažkosti pri používaní jednocentovej mince a najradšej by ju z obehu vylúčil.

„Európsky parlament požiadal o prehodnotenie adekvátnosti existencie 1– a 2-centových mincí,“ potvrdila Ingrid Ludviková zo Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku. Ako ďalej dodáva, komisia prijala odporúčanie týkajúce sa rozsahu a účinku eurobankoviek a euromincí, ktoré okrem iného rieši, že členské štáty by sa mali vyhnúť prijímaniu nových pravidiel zaokrúhľovania. „Pretože negatívne ovplyvňujú možnosť splniť povinnosť platby ponúknutím presnej dlžnej sumy, a pretože to za istých okolností môže viesť k dodatočným poplatkom za platbu v hotovosti,“ dodáva Ludviková. Tak to momentálne funguje vo Fínsku a v Holandsku. Suma pri platbách v hotovosti sa tam môže zaokrúhliť na najbližších päť centov.

Nových 25 miliónov jednocentov

Za posledných päť rokov, odkedy Slovensko prijalo euro, sa do obehu dostalo takmer 140 miliónov kusov jednocentov a vyše 120 miliónov kusov dvojcentov. „Na tento rok plánuje Národná banka Slovenska vyraziť 25 miliónov kusov 1-centových mincí. S razením 2-centových mincí nepočíta,“ povedala hovorkyňa NBS Petra Pauerová. Jaroslav Setnický z Mincovne v Kremnici, ktorá tieto mince pre Národnú banku razí, tvrdí, že od roku 2008 vyrobili viac ako 500 miliónov kusov euromincí. „Teraz sú dodávky obehových mincí pre NBS vzhľadom na naše kapacity minimálne a mincovňa v súčasnosti viac ako 90 percent produkcie umiestňuje v zahraničí – pre krajiny Južnej Ázie či Latinskej Ameriky. Pre NBS vyrábame najmä pamätné a zberateľské mince z drahých kovov,“ konštatuje Setnický.

Podľa analytika pre prieskum trhu Terno Ľubomíra Drahovského by prípadné rušenie menších mincí uľahčilo manipuláciu s peniazmi spotrebiteľom, ale predstavovalo by to pomerne veľké náklady pre obchodníkov. „Zmena cenoviek a prechod na iné mince či bankovky by znamenala hlavne pre maloobchodníkov v týchto časoch enormnú finančnú záťaž. Určite by došlo aj k zaokrúhľovaniu cien, a predpokladám, že nie smerom nadol,“ dopĺňa Drahovský.


Copyright © PEREX, a.s. 2013