Odborné školy budú od septembra učiť po novom
 

(29.04.2013, Pravda, Daniela Balážová, za IHP: Lucia Kleštincová)

Stredné odborné školy čaká prepracovanie učebných plánov. Prváci na odborných školách budú mať od septembra viac matematiky, odborných predmetov a, naopak, len jeden cudzí jazyk a menej teórie.

Ústup od povinnej výučby dvoch cudzích jazykov na niektorých typoch škôl a viac matematiky avizovalo ministerstvo školstva v správe, ktorú predložilo na verejnú diskusiu. Tento zámer však rezort už čiastočne zrealizoval, keď schválil zmenu štátnych vzdelávacích programov pre odborné školy. Podľa jeho hovorcu sa však nepredpokladá, že na základe verejnej diskusie bude treba upravené plány meniť.

Podľa vzdelávacích programov pre odborné školy, ktoré pred dvoma mesiacmi zverejnil Štátny inštitút odborného vzdelávania, bude od septembra druhý cudzí jazyk len voliteľný predmet. Dva cudzie jazyky budú povinné pre odbory zamerané na ekonomiku, obchod a služby, napríklad obchodné a hotelové akadémie, a pre odbory týkajúce sa publicistiky, knihovníctva a vedeckých informácií. Matematika sa bude v technických odboroch učiť minimálne 1,5 hodiny týždenne. Riaditelia technicky zameraných škôl tieto zmeny vítajú.

„Technické vzdelávanie bez matematiky je nemysliteľné. Matematika je predmet, ktorý rozvíja analytické myslenie, čo technici potrebujú. Ak chce mať štát priemyslovky, tak aj s matematikou a kvalitnou odbornou skúškou,“ hovorí Felix Dömény, riaditeľ Strednej priemyselnej školy strojníckej v Bratislave. Kedysi sa na priemyslovkách podľa neho učila matematika 10 až 12 hodín týždenne, teraz je to ledva osem.

„Ide o to, aby sa nám raz nestalo, že keď si časom kúpime supermodernú práčku a tá sa pokazí, príde mladý opravár, ktorý bude mať síce vynikajúce výsledky z externej časti maturity zo slovenčiny, ale namiesto opravy nás bude presviedčať, aby sme si kúpili novú zahraničnú a drahšiu,“ dodáva.

Výučba cudzieho jazyka je podľa neho v dnešnej dobe globalizácie potrebná. „Odborník bez znalosti odborného cudzieho jazyka nemá šancu naštudovať nové poznatky. Treba, aby sa študenti naučili jeden cudzí jazyk, ale poriadne,“ hovorí Dömény. Na ich škole aj preto učia odborný cudzí jazyk ako odborný predmet. Myšlienka zaviesť dva povinné cudzie jazyky pre všetky typy škôl je však podľa neho minimálne otázna.

Druhý cudzí jazyk nebol ani doteraz pre všetky odborné školy povinný, niektoré mohli využiť prechodné obdobie a namiesto povinnej hodiny druhého cudzieho jazyka učiť iný všeobecnovzdelávací predmet. „Je dobré, že druhý cudzí jazyk bude len voliteľný. Tí, čo idú na odborné vzdelávanie, predsa len majú bližšie k praktickému výkonu ako k teórii,“ hovorí František Tamašovič zo Združenia pre rozvoj stredoškolského odborného vzdelávania.

Na nových vzdelávacích programoch však okrem pridaných hodín matematiky najviac oceňuje väčší podiel odborného ako všeobecného vzdelávania a väčšiu slobodu, ktorú školy dostanú pri tvorbe vlastných učebných plánov. „Aj zamestnávatelia upozorňovali, že v porovnaní s inými štátmi máme malý podiel výcviku. Teraz sa zvýši podiel odborného vzdelania a aj ďalšie disponibilné hodiny môže škola využiť buď na odborné, alebo všeobecné vzdelávanie podľa toho, ako to škola potrebuje,“ dodáva Tamašovič, ktorý je zároveň riaditeľom Strednej odbornej školy technickej v Šuranoch.

Zmeny v štátnych vzdelávacích programoch pre odborné školy víta aj Lucia Kleštincová z Inštitútu hospodárskej politiky. „Viac matematiky je veľmi pozitívna zmena. V minulých rokoch dochádzalo k zanedbávaniu predmetov, ako je matematika, ktorá je dôležitá pre uplatnenie sa v akomkoľvek odbore,“ myslí si Kleštincová. Zníženie počtu hodín matematiky pri predchádzajúcej reforme nebolo podľa nej šťastné riešenie, v konečnom dôsledku sa tak mohol znížiť aj záujem o technické odbory.

Ústup od výučby druhého cudzieho jazyka podľa nej súvisí s tým, že v školstve nie je dosť učiteľov jazykov. „Ak nie je dosť prostriedkov na zaplatenie kvalitných učiteľov, je nerealistické očakávať, že študenti sa kvalitne naučia dva jazyky. Najmä ak ide o odbory, kde nie je predpoklad, že by ich používali v praxi. Potom je efektívnejšie využiť prostriedky na lepšie zaplatenie pedagógov v tých zručnostiach, ktoré budú žiaci potrebovať na trhu práce,“ hovorí Kleštincová.

Pri obmedzenom množstve financií a rozhodnutí viac podporovať matematiku na školách je potom podľa nej prirodzené, že pri iných predmetoch sa uberie. „Ak sa nenavýšia zdroje na to, aby školy mohli zaplatiť kvalitných jazykárov, je v záujme detí, aby ich učitelia kvalitne naučili to, čo sa už učia. Radšej jeden jazyk poriadne, ako dva povrchne,“ dodáva analytička. Novinkou medzi všeobecnými predmetmi pri stredných odborných školách je aj zníženie počtu hodín telesnej výchovy. Z ponuky predmetov sa zároveň vytratí ekológia. Jej obsah je podľa Štátneho inštitútu odborného vzdelávania v predmete biológia. Do ponuky, naopak, pribudne geografia. Ekológia sa aj teraz na mnohých školách učí skôr v rámci iných predmetov. „Považujeme to za rozumné, lebo tam si žiaci skôr uvedomia súvislosti,“ hovorí riaditeľ šurianskej školy František Tamašovič.

Podľa Martina Valentoviča z mimovládky Priatelia Zeme problém s výučbou ekológie nemajú len na odborných školách. „Ekológia sa učí málo a pre školu je potom nevýhodné mať na to špecializovaného učiteľa. Aj preto ekológiu často vyučujú učitelia, ktorí o nej nemajú dostatočné vedomosti,“ hovorí Valentovič. Viac ekológie na školách by však podľa neho nezaškodilo. „Keď žiaci potom vyrastú, väčšinou netušia, čo spôsobuje ich správanie životnému prostrediu. Aj teraz, keď na jar ľudia na Slovensku s obľubou spaľujú odpad, drvivá väčšina si neuvedomuje aké škodlivé je to pre ich zdravie,“ dodáva.


Copyright © PEREX, a.s. 2013