Povolanie učiteľa si vyberajú najslabší študenti gymnázií aj učni
 
(31.05.2013, aktuálne.sk, Stanislava Harkotová, za IHP: Lucia Kleštincová)

BRATISLAVA - Tvorcov politík v školstve i odbornú verejnosť čaká pravdepodobne výzva: Ako zatraktívniť povolanie učiteľa pre šikovných, úspešných študentov? Dnes sa totiž ukazuje, že práve tí sa pedagogickým fakultám oblúkom vyhýbajú.
"Podľa prieskumov, ktoré sa robili v Českej republike, sa na učiteľské smery hlásia študenti s najhoršími výsledkami v študijných a inteligenčných predpokladoch," poznamenal Stanislav Boledovič z iniciatívy Učiteľ 2020. 
Najschopnejších študentov skôr pritiahne medicína, právo a ekonómia. "Aj poľnohospodárstvo dnes dokáže prilákať oveľa schopnejších študentov. Na pedagogické školy idú skôr tí slabší," doplnil. Často sú to podľa jeho slov najslabší študenti gymnázií aj študenti odborných škôl.
"Alebo ľudia, ktorí vyskúšali iné profesie, stali sa kaderníčkou či murárom, no tieto profesie sa im neosvedčili, a preto sa vrhli na štúdium učiteľstva," povedal Boledovič.
 
Polovica platu ostatných
 
Analytička Inštitútu pre hospodársku politiku Lucia Kleštincová hovorí, že výber povolania je komplikovaná vec. A jedným z faktorov je uvažovanie - aký plat budem mať po štúdiu? 
"Na Slovensku plat učiteľa dosahuje 45 percent platu iných vysokoškolsky vzdelaných zamestnancov, čo je taký fatálny nepomer, že sa najšikovnejším maturantom nemôžeme ani čudovať, že sa na tie pedagogické fakulty nehlásia," komentovala.
Podľa jej slov by bolo naivné očakávať, že sa mladý človek, ktorý môže dosiahnuť vyššie kariérne možnosti, rozhodne pre učiteľstvo z altruistických dôvodov. "Kľúčovou podmienkou pre pritiahnutie talentov na pedagogické fakulty je zvýšenie platov učiteľov," podotkla s tým, že nejde o postačujúci podmienku.
 
Každý rok plus 10 percent

Aj samotný rezort školstva v uplynulom období priznal, že so mzdami učiteľov bude musieť ísť aj kvôli atraktivite povolania nahor. V Správe o stave školstva si vytýčil cieľ dosiahnuť v najbližších rokoch 75 percent priemeru zárobkov vysokoškolsky vzdelaných povolaní. Kleštincovej však v tejto ambícii ministerstva chýba konkrétny plán. Podľa Boledoviča by v tomto prípade bolo nevyhnutné plošne zvyšovať mzdy učiteľov každým rokom o 10 percent. 
Medzi nástroje, ako by mohlo školstvo prilákať šikovné študentvo, by mohli byť podľa odborníkov i motivačné štipendiá či to, aby sa v spoločnosti začalo viac diskutovať o kvalitných, inovatívnych pedagógoch.
 
Skreslené predstavy o učiteľoch
Šéf Asociácie riaditeľov štátnych gymnázií Pavol Sadloň tvrdí, spoločnosť si dnes zvykla na obraz učiteľa ako toho, ktorý má jednostajne nejaké prázdniny. "Mýlia sa tu pojmy prázdniny a dovolenka. Každý nás vníma cez tie prázdniny, pričom učiteľ má v Zákonníku práce definovaný počet dní dovolenky," priblížil. 
Sadloň pripomína, že učitelia pracujú viac ako 40 hodín týždenne.
"Je to dané tým, že sa musia pripravovať na vyučovanie, musia inovovať vzdelávanie, opravovať písomky, takže ak má niekto predstavu o tom, že vyučovací proces trvá 22 hodín týždenne, tak má veľmi skreslenú predstavu o vykonávaní povolania učiteľ."
Pokiaľ je nejaký učiteľ šikovný, jeho uplatnenie sa podľa Sadloňa ukáže aj v iných smeroch. "Školy potom prichádzajú o kvalitných zamestnancov, ktorí utekajú do iných oblastí."
 
Dotazník pre všetkých
O postavení učiteľov a o tom, ako dostať do povolania kvalitných absolventov škôl, sa plánujú viesť diskusie. Minister Dušan Čaplovič (Smer-SD) má tú svoju s akademickou či politickou obcou uzatvoriť s končiacim sa školským rokom. Výstupy následne zapracovať do legislatívy. 
V tejto súvislosti Učiteľ 2020 aj preto spúšťa dotazník pre širokú verejnosť. Dáva tak rodičov, študentom i učiteľom možnosť vyjadriť sa k niektorým tézam Správy o stave školstva.


Copyright © centrumholdings.com