Ministerstvá pod tlakom šetriť vedia
 

(07.07.2013 aktualizované 08.07.2013, Pravda, Lenka Buchláková, za IHP: Igor Kiss)

Zväčšujúca sa diera v štátnom rozpočte núti vládu opäť raz siahnuť aj na svoje výdavky. Stámilióny eur v úsporách budú musieť nájsť v prvom rade šéfovia jednotlivých ministerstiev. Financmajster Peter Kažimír ohlásil, že hospodárenie jednotlivých rezortov do konca tohto mesiaca preverí rozsiahlejší audit. Ministerstvá už v minulosti ukázali, že ak sa im prikáže, dokážu zefektívniť svoje fungovanie.

Tentoraz však budú musieť zatiahnuť opasky oveľa viac, ako to bolo doteraz. Vláde totiž chýba v tomto roku 350 miliónov eur. V budúcom roku štátu pre slabší hospodársky rast vypadne ďalších 611 miliónov. Spolu s výpadkom daní pri februárovej prognóze bude musieť Kažimír nájsť v budúcom roku spolu až vyše miliardu eur. Šetrenie by však už nemali pocítiť bežní ľudia vo svojich peňaženkách. Dieru v rozpočte už vláda nechce riešiť rastom daní.

Akým podielom by sa práve štátna správa mala podieľať na budúcom šetrení, však zatiaľ Kažimír nespresnil. „Základný odkaz, ktorý už počuli aj moji kolegovia z vlády, je ten, že nás čaká zásadné šetrenie v oblasti verejného sektora. To je zatiaľ jediný odkaz, ktorý vám môžem dať,“ avizuje zameranie kabinetu pri ozdravovaní verejných financií Kažimír.

Pri posledných šetreniach sa ministerstvá uskromnili na odmenách, cestovných výdavkoch, nových služobných telefónoch, pozastavili sa verejné obstarávania. Ešte v minulom roku cez úspory v kapitálových a bežných výdavkoch rezorty ušetrili 120 miliónov eur. Rok predtým ešte za vlády Ivety Radičovej (SDKÚ) ušetrili ministerstvá približne rovnakú sumu. Po nástupe Kažimíra do kresla ministra však rezort tvrdil, že na plošné škrty sa priestor vyčerpal. „Priestor tu stále je. Napríklad ďalšie desaťpercentné zníženie zamestnancov v štátnej správe by prinieslo do rozpočtu okolo 200 miliónov eur, úspory na prevádzke by tak boli rádovo okolo 150 miliónov eur ročne,“  povedal šéf Inštitútu hospodárskej politiky Igor Kiss. Napríklad rezort vnútra skresal v minulom roku počet ľudí v úrade, na mzdových nákladoch ušetril približne 3,5 milióna eur. Tento rok zrušil ďalších 115 pracovných miest, suma na mzdy sa stenčila o milión eur.

Mnohé rezorty však tvrdia, že prípadné ďalšie plošné škrty bez  hlbšej analýzy by sa negatívne podpísali pod ich fungovanie. „Výdavky na bežné tovary a služby sme za uplynulé tri roky znížili o 7 miliónov eur. Kapitálové výdavky na tento rok len sotva postačujú na spravovanie majetku v zahraničí,“ odkázal hovorca ministerstva zahraničných vecí Boris Gandel. Napríklad ministerstvo pôdohospodárstva ešte pri zostavovaní rozpočtu na tento rok požadovalo od vlády 40 miliónov eur navyše oproti roku 2012. Väčšia časť peňazí mala ísť na podporu slovenských výrobkov, podporu vidieckej zamestnanosti či akčný plán bezpečnosti potravín. „Rozpočtu kapitoly ministerstva pôdohospodárstva sa už predtým nepriaznivo dotkli viazania výdavkov štátneho rozpočtu. Ministerstvo už nevidí ďalší priestor na ďalšie celoplošné viazanie,“ odkazuje riaditeľ odboru komunikácie rezortu Peter Hajnala. Rezorty požadovali od Kažimíra pri zostavovaní tohtoročného rozpočtu oproti roku 2011 spolu viac ako 200 miliónov eur na svoje priority.

Ministerstvá sa však pre dieru v rozpočte museli uskromniť aj v tomto roku, keď štát hľadal peniaze na opravu zničených ciest po zime, ale financie sa hľadali aj na budovanie futbalových štadiónov na roky 2013 až 2022.

„Tento rok sme viazali výdavky v sume takmer 280-tisíc eur. Týkalo sa to napríklad cestovných náhrad, poštových a telekomunikačných služieb, interiérového vybavenia a školení, kurzov či seminárov,“ hovorí Michal Jurči z tlačového odboru ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny. Napríklad rezort obrany od minulého leta neprijal ani jedného nového zamestnanca, naopak, z úradu prepustil 124 ľudí. Podľa hovorkyne rezortu Martiny Ballekovej takisto pozastavili od augusta minulého roka plošné vyplácanie odmien.

Ďalšie viazanie výdavkov však podľa ekonómov už rozpočtu veľmi nepomôže. Bez radikálnej zmeny v sociálnych dávkach, reformy školstva či systémových úspor v štátnej správe sa vláde podľa analytika Inštitútu ekonomických a sociálnych štúdií INESS Radovana Ďuranu nepodarí nové výpadky daní vykryť. Vláda má na to iný názor a dávky sa znižovať nebudú.

„Zatiaľ vláda nerealizovala riadnu reformu výdavkov stránky rozpočtu. Potreba zásadného škrtania vo výdavkoch je jasná minimálne od roku 2009. To, že na stole nie sú pripravené reformy zásadných výdavkových skupín, ale opäť sa pristupuje k prostým plošným škrtom, je dôkazom ignorovania vážnosti situácie,“ konštatuje Ďurana. Vláda chce v budúcom roku získať peniaze do rozpočtu okrem optimalizácie úradov a krátení výdavkov aj opatreniami na boj proti daňovým únikom, ale zvažuje tiež zvýšiť adresnosť vyplácania sociálnych dávok, zefektívniť zdravotníctvo či zaviesť dane z luxusných nehnuteľností.


Copyright © PEREX, a.s. 2013