Vláda sa nepúšťa do štedrého míňania, ale ani neodstraňuje plytvanie
 

(15.08.2013, Teraz.sk, zdroj: TASR, za IHP: Igor Kiss)

Tvrdí to analytik Inštitútu ekonomických a spoločenských analýz (INESS) Radovan Ďurana.

Bratislava 15. augusta (TASR) - Návrh rozpočtu na rok 2014 sa podľa analytika Inštitútu ekonomických a spoločenských analýz (INESS) Radovana Ďuranu veľmi neodlišuje od toho súčasného.

Vláda sa nepúšťa do štedrého míňania, ale ani neodstraňuje plytvanie," zhodnotil ekonóm pre TASR.

Rezort financií zverejnil návrh rozpočtu na budúci rok v stredu (14. 8). Naplánoval v ňom deficit na rok 2014 vo výške 2,9 % hrubého domáceho produktu (HDP). Aby ho dosiahol, predpokladá dodatočné opatrenia vo výške približne 700 miliónov eur. Tie však podľa Ďuranu nie sú dostatočne špecifikované a zdôvodnené. "Hlavnou položkou je 400 miliónov eur úspor vo verejnej správe, ktoré neboli nikde vierohodne vyčíslené," podotkol.

Ak teda vláda neprijme reálne opatrenia, môže mať podľa neho problém tento deficit dosiahnuť. Šetrenie odporúča napríklad v prevádzke, ale hlavne v oblasti transferov. "Tu vláda dotuje jednotlivcov, ktorí to nepotrebujú," opísal Ďurana. Najväčšie riziká rozpočtu vidí v pomalšom raste ekonomiky. Ten môže totiž viesť k nižšiemu rastu daňových príjmov aj spotreby domácností. "Rozpočet by mal obsahovať krízový scenár, čo v prípade, že reálny rast ekonomiky bude nulový," odporučil.

Igor Kiss z Inštitútu hospodárskej politiky (IHP) je pri hodnotení rozpočtu miernejší. Je v ňom podľa neho badateľný ústupok od pôvodne ambicióznych predpovedí deficitu na budú rok. "Samotné vyjadrenia k tomuto ústupku, týkajúce sa vyšších výdavkov do naštartovania ekonomiky, považujem za správne," uviedol pre TASR.

Slovensko aj celá Európska únia sa podľa neho nemôžu dlhodobo zameriavať na šetrenie a konsolidáciu, keďže tieto utlmujú výkonnosť ekonomiky. Samotný deficit je však viazaný na príjmovú stránku, ktorá súvisí s predpokladom úspešne zavedených konsolidačných opatrení do praxe.

"Pokiaľ by tieto boli naplnené, deficit je reálny, avšak stále je tu vysoké riziko nenaplnenia týchto predpokladov," upozornil ekonóm. Riziko rozpočtu vidí tiež vo výške verejného dlhu. "Pokiaľ bude prekročených 55 % HDP, je potrebné pristúpiť k dlhovej brzde a tým sa dostávame do pozície, kedy bude potrebné dodatočne šetriť," vysvetlil. To bude podľa Kissa síce pozitívne z hľadiska verejných výdavkov, ale negatívne z pohľadu rozbehnutých projektov a naštartovania ekonomiky.


Copyright © TASR 2013