Ďalšie pochybnosti o haváriách u Freša
 

(19.09.2013 aktualizované 20.09.2013, Pravda, Lucia Krbatová, Andrej Barát, za IHP: Igor Kiss)

Opravy havárií v bratislavskej župe za státisíce eur dostávali aj firmy, ktoré majú sídla len v poštových schránkach panelákov. Župa za posledné tri roky za sanovanie havárií zaplatila celkom viac ako 11 miliónov eur.

Firmy vyberala bez verejnej súťaže. Otázne je však, ako ich našla, keďže niektoré nemajú ani webové stránky a nie je na ne kontakt v telefónnom zozname. Obchody župy sa chystá preverovať Úrad pre verejné obstarávanie.

Denník Pravda v sobotu informoval, že župa pod vedením Pavla Freša (SDKÚ) sanovala od roku 2010 podozrivo vysoký počet havárií v porovnaní s ostatnými krajmi. Z predmetov objednávok vyplýva, že nemuselo ísť o opravy urgentných porúch, ale o klasické stavebné a rekonštrukčné práce, pri ktorých však musí firma vzísť z verejnej súťaže, zákazku jej kraj nemôže zadať priamo. Vzniká preto podozrenie, či župa nevykazovala havárie len na papieri.

Podľa faktúr zverejnených na webovej stránke Bratislavského kraja sa k zákazkám najčastejšie dostávali skupiny bratislavských a nitrianskych firiem. Denník Pravda navštívil v Bratislave a v Nitre celkom sedem spoločností, ktoré sanovali havárie na objednávku Bratislavského kraja. Z nich mali oficiálne sídlo len dve firmy, ostatné mali označenie na poštových schránkach panelákov alebo nemali sídlo označené vôbec. Vyskytli sa tiež prípady, keď sa na ne nedal nájsť kontakt ani cez webovú stránku alebo telefónny zoznam.

Ekonomický analytik Igor Kiss z Inštitútu hospodárskej politiky tvrdí, že firma síce nemá žiadnu povinnosť mať webovú stránku či sídlo v nejakej budove, v prípade státisícových zákaziek od samosprávy sú však určité pochybnosti o transparentnosti takýchto firiem namieste. „Firma nemusí byť podozrivá preto, že sídli v schránke paneláka, nakoľko môže mať prevádzkareň reálne v rámci iného miesta. Treba však priznať, že takéto konanie v súvislosti s danými zákazkami je podozrivé,“ vysvetľuje. Rovnako je to podľa neho aj v prípade neexistujúcich webových stránok firiem. Ak župa mala zoznam firiem, kde mali kontaktné údaje, podľa Kissa je podozrivé, odkiaľ sa k nim bez zverejnených kontaktných údajov župa dostala.

Bratislavsky samosprávny kraj tvrdí, že havárie obstaráva v zmysle zákona. „Spoločnosti, ktoré sa podieľajú na odstraňovaní havárií, majú v predmete stavebnú činnosť, čo do roku 2010 za predchádzajúceho vedenia nebolo samozrejmosťou. Úlohou úradu je kontrolovať rozsah a kvalitu dodaných prác,“ uviedla hovorkyňa Iveta Tyšlerová.

Z bratislavských firiem najviac zarobila MK¤Stavgroup, ktorá od roku 2010 dostala zákazky za viac ako tri milióny eur. Táto spoločnosť sídli v Podunajských Biskupiciach v zadnej časti budovy krčmy bez akéhokoľvek označenia. Jej majiteľ Mikuláš Kráľ vylúčil, že by osobne poznal Pavla Freša. Na otázku či dostávali zákazky od bratislavskej župy aj pred rokom 2010, odpovedal vyhýbavo. „Prihlasovali sme sa od roku 2006, aj sa nejaká robota robila, aj sa nerobila, to si už nepamätám,“ povedal pre Pravdu.

Spoločnosť MK¤Stavgroup vznikla až v máji 2009, Kráľ však pred tým figuroval vo viacerých firmách, ktoré sa zaoberali stavebnými činnosťami. Pri každej havárii dodržujú vraj klasický postup. Najprv idú na obhliadku, urobia cenovú ponuku a čakajú na odpoveď. Na stavebné práce využívajú podľa neho vlastných pracovníkov, ak sú to nejaké náročnejšie práce, najímajú externé firmy.

Zákazky za asi 800-tisíc eur dostávala aj bratislavská firma Luko Trade, ktorá sídli na Muškátovej ulici a označuje ju len poštová schránka na dome. Jej majiteľa sa nepodarilo Pravde kontaktovať, pretože na webe nemá na seba nijaký telefónny kontakt ani e-mailovú adresu. Ďalšia bratislavská firma GRI Gama Real Invest mala opravovať havárie za viac ako milión eur. Jej názov je uvedený na poštovej schránke budovy na Košickej ulici. Pravda firmu oslovila e-mailom, tá však do uzávierky neodpovedala. Neúspešne sme sa pokúšali kontaktovať firmu aj telefonicky.

V nitrianskej skupine vedú spoločnosti Boso a Batrak, v ktorých figuruje ako spolumajiteľ a majiteľ Pavol Bojkovský. Tie dokopy opravovali havárie za takmer tri milióny eur. Skupinu tvorí približne desať firiem. Jediná firma so sídlom v budove je Boso, ktorá sa prezentuje na webe výrobou pestovateľských páleníc. Zamestnanec firmy tvrdil, že o zákazkách pre bratislavskú župu nič nevie. „Ja mám na starosti len pálenicu. To, na čo sa pýtate, sa týka asi stavebnej časti a z nich tu nikto nie je,“ povedal zamestnanec s tým, že vraj nemá na kolegov kontakt.

Batrak sídli vo výškovom paneláku. Na schránke sú fixkou napísané názvy firiem Boso, Batrak a Servis Company. Posledná z nich patrí Bojkovského manželke a pre bratislavskú župu robila zákazky takmer za milión eur. V byte bývajú podnájomníci, ktorí o firme nič netušili a nemajú ani kľúč od schránky. Podobné sídlo ma aj firma Womax, ktorú vlastní Bojkovského švagor Peter Tekeli. Táto firma dostala zákazky za približne 650-tisíc eur. Na zvončeku či na schránke nie je uvedený názov firmy, len rodinné priezvisko. Tekeli priznal, že iné sídlo okrem paneláka jeho firma nemá. „Opravy zabezpečujú moji kolegovia, ktorí sú tiež živnostníci, a robíme to spolu. Nenajímam na práce žiadne externé firmy. Náradie na opravy máme v aute, v bielom forde, rebríky máme na záhradke položené,“ povedal Tekeli.

Úrad pre verejné obstarávanie eviduje len 70 z takmer 200 zákaziek bratislavskej župy na odstránenie havárií. Keďže šlo o zákazky do sumy 200-tisíc, nemuseli byť zverejnené vo vestníku. Či sa pod hlavičkou havárií nerobili klasické rekonštrukčné práce, môže úrad preverovať len na základe podnetu. Ten v utorok podala europoslankyňa a kandidátka na bratislavskú županku za Smer Monika Flašíková-Beňová. „Úrad pre verejné obstarávanie už eviduje podnet na výkon kontroly. Úrad bude aj v tomto prípade konať štandardným postupom, v zmysle zákona o verejnom obstarávaní,“ potvrdil hovorca úradu Ján Mažgút. To znamená, že úrad si v rámci kontroly vyžiada potrebnú dokumentáciu od verejného obstarávateľa a bude podľa nej skúmať, či nedošlo k porušeniu zákona.

Na piatkovom zasadnutí krajského zastupiteľstva sa chystá Frešo verejne predložiť všetky materiály z kontrol, ktoré sa na župe uskutočnili, aby dokázal, že zákon neporušoval.

 

Na opravené toalety si musia študenti pýtať kľúč

Medzi školami, na ktorých riešila havárie bratislavská župa, je aj Stredná odborná škola polygrafická. Krajská poslankyňa Monika Flašíková-Beňová a kandidátka za stranu Smer na post župana zorganizovala poslanecký prieskum na škole. Spolu s dvomi poslancami za Smer, aby zistili, čo všetko sa v rámci havárie v škole riešilo. Podľa nej sa v škole za posledné tri roky robilo desať opráv za takmer 900-tisíc a ani pri jednej nebolo vyhlásené verejné obstarávanie, pretože boli urobené ako havárie.

„Podľa informácií, ktoré sme získali na poslaneckom prieskume, dostali školy pokyn od kraja, že na rekonštrukcie nie sú financie a potrebné práce majú byť nahlasované len ako havárie,“ uviedla Flašíková-Beňová, ktorá má preto podozrenie na tunelovanie Bratislavského samosprávneho kra­ja.

Pochybnou sa jej v SOŠ polygrafická zdá dvojnásobná oprava terasy, jedna za takmer 170-tisíc eur a druhá za vyše 6 500 eur. Podľa poslankyne na terase, ktorá je zamknutá a študenti na ňu nemajú prístup, vymenili iba kachličky a zábradlie. Nerozumie tiež rekonštrukcii toaliet v časti určenej na odbornú prax za takmer 170-tisíc eur. Ako dodala, tieto toalety sa nepoužívajú a podľa niektorých rodičov študentov sú spravidla zamknuté.

Bratislavská župa všetky obvinenia popiera. Podľa vedúceho oddelenia investičných činností župy Petra Vojtka terasa bola jednou z havárií, ktorej odstránenie nariadil príslušný stavebný úrad a štátny stavebný dohľad. Ako dodal, zábradlie ohrozovalo na živote ľudí chodiacich pod ňou i autá tam zaparkované. Riaditeľ školy Milan Lederleitner zase tvrdí, že žiaci majú toalety k dispozícii. Zamkli však chlapčenské toalety a študenti si musia v prípade potreby od majstra vypýtať kľúč.
(lu)


Copyright © PEREX, a.s. 2013