Dlh prekročil 55%, vláda musí škrtať výdavky a premiér príde o rezervu
 

(23.04.2014, orangeportal.sk, zdroj: TASR, za IHP: Vladimír Mariak)

Bratislava (TASR) – Celkový dlh Slovenska za rok 2013 prekročil podľa najnovších údajov Eurostatu hranicu 55 % hrubého domáceho produktu (HDP). Z 52,7-% úrovne v roku 2012 stúpol vlani na 55,4 %. Zadlženie krajiny tak prekonalo ďalšiu hranicu stanovenú zákonom o rozpočtovej zodpovednosti.

Podľa analytika Inštitútu ekonomických a spoločenských analýz (INESS) Radovana Ďuranu by mala teraz slovenská vláda viazať 3 % svojich výdavkov. "Na rok 2015 nesmie predložiť rozpočet, v ktorom nominálne rastú výdavky verejnej správy, s výnimkami výdavkov na spolufinancovanie a obsluhu dlhu," avizoval Ďurana.

V praxi ide podľa jeho slov o závažné opatrenie. Napríklad financovanie rastu výdavkov na dôchodky bude musieť kabinet Roberta Fica (Smer-SD) zabezpečiť peniazmi z úspor v iných oblastiach. "Zaujímavé tiež je, že premiér nebude môcť poskytovať prostriedky so svojej rezervy," doplnil Ďurana. Vláde preto odporúča začať so škrtaním neprioritných výdavkov a "privatizovať tam, kde sa to dá".

Ekonóm Slovenskej akadémie vied (SAV) Vladimír Baláž však dodáva, že Slovensko stále patrí medzi najmenej zadlžené krajiny Európy. "Aj krajiny ako Nemecko či Francúzsko majú vyšší dlh," pripomenul. Slovensko je však malá ekonomika, a preto si podľa neho nemôže dovoliť také veľké zadlženie.

Zároveň upozornil, že oveľa horšie bude, ak dlh štátu prekročí hranicu 57 % HDP. V tom prípade by musela vláda predložiť vyrovnaný rozpočet. "To si osobne neviem predstaviť," skonštatoval Baláž. Pre štát by to totiž znamenalo úspory vo výške dvoch miliárd eur. Na znižovanie zadlženia kabinetu odporúča systémové reformy, napríklad v oblasti zdravotníctva. Aj keď štát už doteraz urobil pozitívne zmeny, či už v dôchodkovom systéme alebo v boji s daňovými únikmi. "Ale zdravotníctvo zostáva veľkým problémom," zdôraznil Baláž.

Eurostat dnes tiež informoval, že deficit v roku 2013 dosiahol úroveň necelých 2,8 % HDP. Klesol tak oproti predchádzajúcemu roku, kedy zaznamenal ešte 4,5 %. Podľa riaditeľa Inštitútu hospodárskej politiky (IHP) Vladimíra Mariaka to vyslalo jasný signál, že vládou podniknuté kroky priniesli očakávaný efekt.

Dôvodom zníženia deficitu bolo podľa jeho slov zvýšenie príjmov, napríklad vyššími daňami pre firmy a lepšie zarábajúcich, či zdanením dohodárov a vyšším zaťažením pre živnostníkov. Takýto pokles deficitu považuje za dostatočný. "Deficit pod alebo rovný 3 % znamená, že vládne výdavky prevyšujú príjmy. Vyššie vládne výdavky znamenajú rozvoj, investície, stavby a tým pádom prácu, čo z dlhodobého hľadiska prinesie rast," opísal Mariak.


Copyright © Orange Slovensko, a.s., 2014