Od 1. apríla 2019 začal Inštitút hospodárskej politiky, n.o. (IHP) uskutočňovať projekt s názvom „Informovanosť a participácia občanov v oblasti verejných financií na úrovni územnej samosprávy“ Je to projekt, ktorého ciele môže IHP napĺňať vďaka finančnej podpore prostriedkov štrukturálnych fondov EÚ v rámci operačného programu Efektívna verejná správa.
Cieľom projektu je zlepšiť metodický základ pre tvorbu a napĺňanie rozpočtu s účasťou občanov a zlepšiť úroveň informovania občanov o používaní verejných zdrojov z rozpočtov územných samospráv. Snahou projektového tímu IHP je pomôcť 18 subjektom územnej samosprávy, z toho trom vyšším územným celkom v implementácii metód rozpočtového procesu, ktoré sú dnes v krajinách EÚ a OECD veľmi aktuálne. Spoločným menovateľom týchto trendov je zvýšenie informovanosti občanov o celom kolobehu tvorby rozpočtu a jeho využívania a tiež rozvíjanie participácie občanov pri jeho tvorbe
IHP sa oblasti transparentnosti a participácie v rozpočtovom procese zaoberá v súčasnosti aj na celonárodnej úrovni, pretože sa stalo lokálnym partnerom pre medzinárodnú organizáciu International Budget Partnership so sídlom vo Washingtone. Táto organizácia spolupracuje so 117 krajinami sveta za účelom hodnotenia miery transparentnosti rozpočtu a participácie na jeho tvorbe občanmi daného štátu a na základe tohto hodnotenia navrhne konkrétne odporúčania pre skvalitnenie tejto sféry.
V podmienkach subjektov územnej samosprávy, ktoré budú zapojené do projektu IHP sa projektový tím zameria na štyri kľúčové okruhy:

1. Posilnenie funkcie programového rozpočtovania
2. Ďalšie skvalitnenie a rozšírenie participácie občanov na tvorbe rozpočtu
3. Zvýšenie participácie občanov pri tvorbe strategických dokumentov kraja ako základu pre identifikáciu rozpočtových priorít
4. Zvýšenie vzdelanostnej úrovne občanov v oblasti verejných financií

Všetky tieto komponenty procesu rozpočtu budú analyzované a s cieľom navrhovať riešenia, ktoré tiež posilnia oblasť SMART cities a SMART regions najmä v oblasti stanovenia cieľov a ukazovateľov jednotlivých výdavkových politík územnej samosprávy.
V prípade prvej aktivity pôjde o zanalyzovanie súčasnej úrovne programového rozpočtovania v podmienkach subjektov územnej samosprávy a na jeho základe dôjde k navrhnutiu ďalších opatrení pre ešte prehľadnejšie rozpočtovanie podľa jednotlivých programov a intenzívnejšie premietnutie strategických rozhodnutí do strednodobého rozpočtového rámca, ktorý časovo postihne nasledujúce 3 roky, teda obdobie rokov 2019 – 2021.
V druhej oblasti, ktorá sa týka samotnej participácie občanov na tvorbe rozpočtu sa projekt zameria na identifikáciu oblastí a navrhne techniky zintenzívnenia zainteresovanosti obyvateľov skúmaných obcí, miest a vyšších územných celkov.
Tretia oblasť je prirodzeným pokračovaním druhej oblasti a zameria sa na prehĺbenie participácie obyvateľov subjektov územnej samosprávy na tvorbe jeho strategických dokumentov, ktoré bude možné pretaviť do jednotlivých rozpočtových programov.
Všetky tieto aktivity, najmä činnosti v oblasti participácie občanov na tvorbe rozpočtu a stratégii obcí, miest a krajov bude možné zabezpečiť efektívne len vtedy, keď sa zvýši vzdelanostná úroveň obyvateľov v oblasti finančnej gramotnosti práve v sfére verejných financií. Koncepcia vzdelávania pracovníkov územnej samosprávy a následne samotných občanov je preto integrálnou súčasťou projektu.

Uvedené kľúčové oblasti projektu budú analyzované a s cieľom navrhovať riešenia, ktoré tiež posilnia oblasť SMART cities a SMART regions najmä v oblasti stanovenia cieľov a ukazovateľov jednotlivých výdavkových politík územnej samosprávy.
Jedným z veľmi dôležitých výstupov projektu bude spracovanie rozpočtu na nasledujúce obdobie do podoby, ktorá je pre občanov zrozumiteľná a budú sa v ňom vedieť ľahko orientovať. Týmto výstupom bude tzv. „občiansky rozpočet“. Je to efektívna metóda informovanosti občanov o rozpočte, ktorá má v súčasnosti značné miesto v tvorbe „najlepších praktík“ („best practices“) na úrovni OECD a ďalších medzinárodných finančných inštitúcií  a trenčiansky samosprávny kraj bude tak prvým subjektom územnej samosprávy, ktorý pre svojich obyvateľov pripraví takúto podobu rozpočtu.
Doba realizácie projektu budú dva roky a bude sa týkať rozpočtového obdobia 2019 – 2021. Do projektu budú zapojená aj vzdelávacie ustanovizne, konkrétne Fakulta sociálno-ekonomických vzťahov Trenčianskej univerzity a Fakulta ekonomiky a manažmentu Slovenskej poľnohospodárskej univerzity. Partnerom projektu je aj Združenie obcí a miest Slovenska. Projekt bude mať aj vlastnú webovú stránku, na ktorej bude môcť široká verejnosť sledovať aktuálne dianie v činnosti projektového tímu.

Fotodokumentáciu z prvého stretnutia projektového tímu nájdete v sekcií fotoarchív.

Je prirodzené, že starobný dôchodok je téma, ktorá zaujíma nás všetkých. Občanov, ktorí chceme mať dôstojné ekonomické podmienky, keď už budeme dôchodcami. Zaujíma to aj politikov, pretože penzijný systém má veľmi úzky vzťah k verejným financiám a je to tiež stále aktuálna téma pre analytikov. Inštitút hospodárskej politiky sa preto rozhodol, že chce prispieť k vyváženému a odbornému dialógu a informovaniu o tejto problematike bez emócii a pocitov, iba na báze faktov. Preto sme sa rozhodli uskutočniť stály projekt „Všetko o druhom pilieri“. Jeho súčasťou bude informačná internetová stránka ako aj séria verejných diskusií s odborníkmi, politikmi a médiami.

Dôvod, prečo sa IHP rozhodlo venovať tejto téme je v charaktere a význame týchto regulovaných odvetví v ekonomike Slovenska. Transparentnosť a efektívnosť regulovaných odvetví totiž je nielen na Slovensku jednou z podmienok štandardného fungovania ekonomiky. Splnenie tejto podmienky je závislé aj na tom ako fungujú orgány, ktoré majú vo svojej pôsobnosti výkon regulácie a dohľadu nad odvetviami, akými sú sieťové odvetvia, poštové a telekomunikačné služby, či služby v oblasti železničnej dopravy. Na Slovensku dnes v tejto sfére pôsobia až štyri regulačné úrady, ktoré svojim dnešným postavením v sústave štátnych orgánov nezaručujú nestranné pôsobenie od politických zásahov, či vplyvov komerčného sektora.